Starý Mystický Rád Ruže a Kríža
(Medzinárodná prezentácia)
Symbol
Zlatý kríž s červenou ružou v strede, kríž predstavuje ľudské telo, ruža symbolizuje ľudskú dušu v procese vývoja.
Podstata
Filozofické, iniciačné a tradičné nenáboženské a nepolitické celosvetové hnutie, otvorené rovnako mužom aj ženám, bez ohľadu na rasu, náboženstvo či spoločenské postavenie.
Heslo
„Čo najväčšia tolerancia pri čo najširšej nezávislosti.“
Účel
Uchovávať filozofické učenia, ktoré rosekruciáni odovzdávali jeden druhému po stáročia, učenia, ktoré sa zaoberajú tajomstvami vesmíru, prírody a ľudstva samého.
Počet členov
Približne 250 000 po celom svete.
Tradičný pôvod
Rosekruciánská tradícia siaha do škôl mystérií starovekého Egypta za osemnástej dynastie, okolo roku 1500 pred n. l. V týchto školách, ktorých existencia je dnes uznávaná väčšinou historikov a egyptológov, sa zhromažďovali iniciáti, aby tu študovali tajomstvá Stvorenia. Odtiaľ slovo „mysticizmus“, ktoré doslova znamená „štúdium tajomstiev“.
V priebehu času dalo toto učenie vzniknúť gnóze, ktorá postupne prenikla do starovekého Grécka, do Rímskej ríše, do stredovekej Európy, až bola nakoniec usporiadaná rosekruciánmi sedemnásteho storočia.
Historický pôvod
Z čisto historického uhla pohľadu vyšli rosekruciáni z anonymity roku 1623, kedy v uliciach Paríža vylepili plagáty s textom: „My, zástupcovia kolégia Ruže a Kríža, viditeľní aj neviditeľní, bývame v tomto meste…“ O niekoľko rokov skôr vydali tri manifesty určené mysliteľom onej doby: „Fama Fraternitatis“ (1614), „Confessio Fraternitatis“ (1615), a „Chymická svadba Christiana Rosenkreuze“ (1616). V marci 2001 vydal A.M.O.R.C. štvrtý manifest „Positio Fraternitatis Rosae Crucis“, nasledovaný v roku 2014 ďalším „Appellatio Fraternitatis Rosae Crucis“. V osemnástom storočí existovalo tesné spojenie medzi rosekruciánmi a slobodomurármi, tieto dve organizácie sú však dnes úplne nezávislé. Od začiatku dvadsiateho storočia sa stal A.M.O.R.C. patrónom Tradičného Martinistického Rádu, hnutia, založeného na myšlienkach francúzskeho filozofa Louis-Claude de Saint-Martina (1743–1803).
Znovuoživenie
V roku 1909, odcestoval americký ezoterik Harvey Spencer Lewis (1883–1939), ktorý sa zaoberal rosekruciánstvom niekoľko rokov, do Toulouse vo Francúzsku, kde bolo rosekruciánstvo prakticky nečinné, aby sa tu stretol s francúzskymi rosekruciánmi. Iniciovali ho a zverili mu úlohu vzkriesiť Rád vo Spojených štátoch, aby Rád mohol byť neskôr znovu oživený aj v Európe, až budú okolnosti priaznivejšie (Prvá svetová vojna už bola na obzore). Harvey Spencer Lewis túto úlohu splnil a dal Rádu meno „Antiquus Mysticusque Ordo Rosae Crucis“ (Starý Mystický Rád Ruže a Kríža), aby zdôraznil jeho historické a tradičné základy. Po Druhej svetovej vojne sa A.M.O.R.C. postupne rozšíril po celom svete.
Súčasná štruktúra
A.M.O.R.C. je v súčasnosti prítomný takmer vo všetkých krajinách sveta. Skladá sa z niekoľkých jurisdikcií, z ktorých každá zahŕňa krajiny, zdieľajúci rovnaký jazyk. Sú teda jurisdikcie pre jazyk anglický, francúzsky, taliansky, japonský, nemecký, grécky, ruský, španielský, jazyky škandinávske a ďalšie. Ústredie každej jurisdikcie s tradičným označením „Veľká lóža“ riadi Veľmajster, volený na obnoviteľné obdobie piatich rokov. Ako celok podlieha Rád Najvyššej rade. Tá sa skladá z Veľmajstrov všetkých jurisdikcií a predsedá jej Imperátor, ktorý je tiež volený na päťročné obnoviteľné obdobie. (Názov „Imperátor“, ktorý bol používaný už v osemnástom storočí, sa odvodzuje od latinského „Imperare sibi“, čo znamená „Majster sám sebe“.
Učenie
Do roku 1909 bolo rosekruciánské učenie odovzdávané výhradne ústne a na utajených miestach. Preto bol Rád kedysi považovaný za tajnú spoločnosť. Neskôr však bolo učenie prevedené do písomnej podoby a vo forme monografií sa raz mesačne rozosiela členom Rádu, alebo k nemu môžu mať prístup cez internet. Učenie je rozdelené do dvanástich stupňov, z ktorých každý je venovaný štúdiu hlavných filozofických či mystických tém — povaha božstva, pôvod vesmíru, skladba hmoty, poňatie času a priestoru, zákony života, cieľ evolúcie, ľudská duša a jej atribúty, fázy vedomia, psychické javy, tajomstvo smrti, život po živote a reinkarnácia, tradičná symbolika, atď. Učenie obsahuje tiež množstvo experimentov určených na osvojenie si určitých základných techník mysticizmu — relaxácie, koncentrácie, mentálneho tvorenia, meditácie, spirituálnej alchýmie…
Bratské stretávania
Súbežne s tlačenými lekciami študovaným doma sa môžu rosekruciáni, ktorí si to želajú, stretávať v Lóžach a zúčastňovať sa skupinovej práce. Zmyslom týchto stretnutí je umožniť komukoľvek slobodnú výmenu kultúrnych či filozofických tém. Na týchto miestach sú tiež udeľované rosekruciánské iniciácie. Tie nie sú povinné, ale pre svoju spirituálnu povahu odporúčané. A.M.O.R.C. tiež organizuje pravidelné konventy, počas ktorých sa môžu stretnúť členovia na úrovni miestnej, národnej, medzinárodnej alebo svetovej. Nech je ich rozsah akýkoľvek, vždy poskytujú rámec pre mystické a bratské aktivity.
25
V priebehu minulých storočí sa stalo mnoho známych osobností členov Rosekruciánského rádu alebo s ním boli v úzkom kontakte. Medzi ne patrí Paracelsus (1493–1541), Francis Bacon (1561–1626), Michael Maier (1568–1622), Robert Fludd (1574–1637), Jacob Boehme (1575–1624), Jan Amos Komenský (1592–1670), René Descartes (1596–1650), Elias Ashmole (1617–1692), Baruch Spinoza (1632–1677), Isaac Newton (1642–1727), Wilhelm Leibniz (1646–1716), Benjamin Franklin (1706–1790), gróf Saint-Germain (1696?–1784), Cagliostro (1743–1795), Michael Faraday (1791–1867), Joséphin Péladan (1858–1918), Claude Debussy (1862–1918), Marie Corelli (1864–1924), Papus (1865–1916), Erik Satie (1866–1925), François Jollivet-Castelot (1868–1937), Nicolas Roerich (1874–1947), Edith Piaf (1915–1963), Yves Klein (1928–1962), a ďalší. Aj dnes A.M.O.R.C. združuje mysliteľov, vedcov a renomovaných umelcov, tí však spravidla zostávajú v anonymite.
